Apríl

 
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
 
 
 
 

najbližšie podujatie:

Clementia

Čo znamená byť ľudský? Je ľudskosť silou, ktorá spája, alebo slabosťou, ktorá brzdí? Aké miesto má v dnešnej spoločnosti, kde empatia, odpustenie či rešpekt často ustupujú pred individualizmom a túžbou po moci?

V scénickom diele Clementia štyria naoko náhodní občania nachádzajú pohodenú a nikým nechcenú bohyňu, zosobnenú ako opustenú bábku. Clementia však nie je len predmetom v ich rukách, ale aj zrkadlom vlastných vnútorných svetov našich postáv. Spoločné stretnutie odhaľuje hlboké trhliny v ich vlastných životoch a nastavuje otázku, či je ľudskosť schopná prežiť, ak jej sami zatvárame dvere.

Príbeh prechádza obrazmi, kde predmety nadobúdajú nový význam – prázdne fľaše od alkoholu štrngajú ako výčitky, údy Clementie sa stávajú prostriedkami manipulácie alebo hry, v ktorých sa mieša humor s agresiou. Každý moment odhaľuje, ako ľahko sa ľudskosť môže zlomiť, ale aj to, akú silu môže mať, ak jej dáme priestor.

„Možno všetci počujeme len statiku... alebo práve ona je signálom...?“
---

Réžia: Michal Slovenský,
dramaturgia: Kristián Kozmenko,
scénografia: Michaela Urbanová,
účinkujú: Naďa Balacenková, Nikolas Šenšel, Ondrej Žec, Dávid Popovič.

Foto.: Katarína Kissová
---
Vstupenky: 7€/5€ (zľavnený)
Vstupenky preklikom TU. 
---
Projekt vznikol v rámci platformy Mliečne zuby.

filtrovať podľa kategórií

05. apríl 2025
sobota - 19:00
divadlo – I. repríza

Clementia

Čo znamená byť ľudský? Je ľudskosť silou, ktorá spája, alebo slabosťou, ktorá brzdí? Aké miesto má v dnešnej spoločnosti, kde empatia, odpustenie či rešpekt často ustupujú pred individualizmom a túžbou po moci?

V scénickom diele Clementia štyria naoko náhodní občania nachádzajú pohodenú a nikým nechcenú bohyňu, zosobnenú ako opustenú bábku. Clementia však nie je len predmetom v ich rukách, ale aj zrkadlom vlastných vnútorných svetov našich postáv. Spoločné stretnutie odhaľuje hlboké trhliny v ich vlastných životoch a nastavuje otázku, či je ľudskosť schopná prežiť, ak jej sami zatvárame dvere.

Príbeh prechádza obrazmi, kde predmety nadobúdajú nový význam – prázdne fľaše od alkoholu štrngajú ako výčitky, údy Clementie sa stávajú prostriedkami manipulácie alebo hry, v ktorých sa mieša humor s agresiou. Každý moment odhaľuje, ako ľahko sa ľudskosť môže zlomiť, ale aj to, akú silu môže mať, ak jej dáme priestor.

„Možno všetci počujeme len statiku... alebo práve ona je signálom...?“
---

Réžia: Michal Slovenský,
dramaturgia: Kristián Kozmenko,
scénografia: Michaela Urbanová,
účinkujú: Naďa Balacenková, Nikolas Šenšel, Ondrej Žec, Dávid Popovič.

Foto.: Katarína Kissová
---
Vstupenky: 7€/5€ (zľavnený)
Vstupenky preklikom TU. 
---
Projekt vznikol v rámci platformy Mliečne zuby.


06. apríl 2025
nedeľa - 19:00
Mliečne zuby – repríza

Ohorky

Ľudský tep sa prispôsobuje spoločenskému: dejiny sa nepíšu z roka na rok, ale z minúty na minútu. Syndróm vyhorenia je ako ďalší pád meteoritu, ktorý vyhubí polovicu mladej populácie. Autorská inscenácia Ohorky je punkovým kabaretom s pár slovami navyše. V drzosti za zatvorenými dverami sa štyri cynické ohorky vysmievajú z príčin vlastného duševného úpadku. Absurdné skeče sa striedajú s ironickými piesňami, humor skáče z dôvtipného do nekorektného. Ohorky sú satira, Ohorky sú pátos, Ohorky sú únava. To všetko ich spája, kým ich to nezačne rozdeľovať.
---

Text: Filip Sojka, Vladimír Horník,
réžia: Vladimír Horník,
dramaturgia: Filip Sojka,
scéna: Terézia Ferková,
kostýmy: Kolektív,
hudobná spolupráca: Michal Kvaššay, Nathaniel Gonzalez,
produkcia: Simona Megová, Zuzana Kaichová,
účinkujú: Marián Kužma, Adriana Moravčíková, Mária Miklošková, Mário Mačičák.

---
Vstupenky: 7€/5€ (zľavnený)

Vstupenky preklikom TU.

---
V inscenácii sa používajú expresívne výrazy. Vhodné pre osoby staršie ako 15 rokov.

 

Projekt vznikol v rámci platformy Mliečne zuby.


08. apríl 2025
utorok - 19:00
divadlo – IV. repríza

HAMLET: Age of Hope

"Something is rotten in this age of hope"

Inscenácia Hamlet: Age of Hope zobrazuje významnú Shakespearovu postavu inak. Nie je súčasťou príbehu zrady, politickej pomsty, viny a neviny. Hamlet sa stretáva s úplne novým typom renesancie, ktorá je na jednej strane neznáma, no na druhej strane plná nádeje, že hlavný hrdina práve dnes, vo veku technologickej revolúcie, konečne vyrieši svoju shakespearovskú dilemu.
---

Vieš, keď sa nad tým zamyslíš, vieš koľko vecí je treba na to, aby si ma spoznal? 

Vieš, koľko vecí je treba na to, aby som mala tvár, ktorú spoznáš? Aby som mala hlas, ruky, spomienky na detstvo, plány do budúcnosti?

To všetko zo mňa robí to, kým som. To tvorí to, čo som.

---

Text: Matej Trnovec, Adela Dukátová, Juraj Bolf,
réžia: Matej Trnovec,
dramaturgia: Adela Dukátová,
hudba, asistent réžie: Juraj Bolf,
scénografia: Matúš Ďuran,
kostýmy: Dominika Katonová,
produkcia: Simona Megová,
účinkujú: Samuel Teicher, Veronika Mészárosová.
---

VSTUPENKY: 9€/7€ zľavnený

Vstupenky preklikom TU.

Dĺžka predstavenia: 60 min.

V inscenácii sa používajú expresívne výrazy. Predstavenie nie je vhodné pre osoby mladšie ako 15 rokov. 


16. apríl 2025
streda - 19:00
divadlo – II. repríza

Mliečne zuby: KRÁTKOVLASOSŤ

Klub krátkovlasých víl

Keď sme šli z divadla, povedal mi:
Prišla si o rozum, o vlasy a o manžela. /
V živote ma strihali len traja muži, ktorým som to dovolila.
Strihanie je pre mňa vnútorný akt. /
Pre mňa sú moje vlasy oblečenie.
Ja si proste musím zaobstarať parochňu, lebo mám občas chuť na dlhé vlasy.

---
Krátke vlasy u žien (v európskom kontexte) často súviseli s trestom či ponížením. Neskôr mohlo byť ostrihanie sa vzdorom voči patriarchátu a odmietnutím diktátu, mohlo byť súčasťou kvír kultúry a bezpečným priestorom pre okoloidúce osoby, mohlo byť novou, odvážnou krásou, mohlo symbolicky označiť moment premeny (odstrihnutie starého a vytvorenie priestoru pre nové). Napriek dlhej histórii a postupnej transformácii významu však krátke vlasy ešte stále dokážu vzbudiť silné reakcie okolia a naďalej sú fantómovým vlastníctvom rodín či partnerov.

Pokiaľ je pomocou úpravy vlasov možné antropologicky skúmať dejiny ľudstva, vyjadrenia sa aj útlaku, potom je pomocou nich určite možné uvidieť aj históriu nás, jednotlivkýň a jednotlivcov, vystavovaných neustálemu dialógu so spoločnosťou a jej utopickými (a často uniformnými) ideálmi.
---
Hoci celý inscenačný tím spojila téma krátkovlasosti, ukázalo sa, aké odlišné príbehy naše vlasy hovoria a čo pre koho znamenajú. Sú oblečením, sú gestom, sú revolúciou, sú mágiou, sú stopou našich identít naprieč časom.

Z výpovedí jednotlivých performeriek vzniká kolektívne svedectvo prepletené snovými výjavmi. Obecenstvo sa tak ocitá na surreálnej tanečnej performancii s ceremoniálnymi i dokumentárnymi znakmi, ktorá pozýva každú a každého z nás k vyrozprávaniu vlastného príbehu cez optiku vlasov.

„So symbolmi je možné manipulovať, aby niečo vyjadrili alebo zastreli, ale význam vlasov, najmä ako symbolu identity, sa dá len ťažko preceňovať.“
(Anthony Synnott, sociológ)
---

INSCENAČNÝ TÍM:

Účinkujú: Melánia Ondrejčíková, Julia Pabst, Tereza Pavlíková
Réžia: Anna Ďurišíková
Dramaturgia: Sami Furmánek
Scéna a kostýmy: Erika Hajzoková, Katarína Šišková
Svetelný dizajn: Anna Ďurišíková
Hudba: Tereza Pavlíková, Juraj Bolf
Technická podpora: Daniel Rychlo
Foto: Sabína Školková

---
Vstupenky: 7€ / 5€ (zľavnený)
Vstupenky preklikom TU. 

Projekt vznikol v rámci platformy Mliečne zuby a bol podporený Nadáciou Tatra banky.


23. apríl 2025
streda - 19:00
pohybové divadlo

Táto izba sa nedá zjesť

Nicol Hochholczerová

Tereza nie je jeho dcéra, mohla by byť, ale nie je, jeho dcéra má kučeravé vlasy a Tereza rovné, spľasnuté okolo tváre. Jeho dcéra má drobný nos a Tereza orlí, k nemu husté obočie a pery, na ktoré by sa hodil rúž, kým jeho dcéra má namiesto úst úzku čiarku ako na prasiatku, takú úzku, že sa do nej nezmestili žiadne mince jeho otcovstva, púšťala ich na zem a zamykala sa v izbe.

Tereza má pery, ktorými ho teraz bozkáva, jazyk mu medzi padá ako zlatá minca, Ivan počuje tú mincu cinknúť, počuje, ako si ju Tereza doma šúcha o stehná a rodičia sa jej pýtajú kde si bola, a počuje aj, ako Tereza hovorí so Silviou v meste, a celý čas sa jej trasú ruky. Aj teraz sa jej trasú, ako mu v nich drží tvár. Trasú sa, aj keď mu hladí chrbát a hovorí neplač, veď nič zlé sa nestalo, takéto veci mu Terezka hovorí, a tiež aha, všade ti vypadávajú vlasy, pozbiera ich a zahodí do koša, opráši si nad ním ruky.

---

Realizačný tím:

Réžia: Patrícia Rotterová,
dramaturgia: Katarína Jungová,
dramatizácia: Patrícia Rotterová,
choreografia: Katarína Jungová,
hudobná skladba: Tomáš Stupavský, Miroslav Lach,
scéna: kolektív,
kostýmy: Aneta Bocková,
svetelný dizajn: Patrícia Rotterová, Katarína Jurdová,
grafický dizajn: Katarína Jurdová,
foto: Bára Podola,
produkcia: Zora Bezáková, Júlia Mattonová, 
účinkujú: 13-ročná Tereza: Margaréta Štofčíková, 15-ročná Tereza: Tereza Ťaptíková, 18-ročná Tereza: Vanesa Hagyungová. 

---

VSTUPENKY: 8€/6€ (zľavnené)

Vstupenky preklikom TU.
---
Dĺžka predstavenia: 45 min. 

Predstavenie nie je vhodné pre osoby mladšie ako 15 rokov. 

Predstavenie uvádzame vďaka spolupráci Štúdia 12 a DF VŠMU.