December

 
 
 
 
 
 
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
 
 
 
 
 

najbližšie podujatie:

Strhnime oponu násilia

Divadelný ústav a fotografka Bara Podola vás pozývajú na vernisáž výstavy Bara Podola: Strhnime oponu násilia, ktorá sa uskutoční v piatok 22. novembra 2024 o 18.00 hod. v Štúdiu 12 na Jakubovom námestí 12 v Bratislave. Výstava, ktorá otvára diskusiu o násilí páchanom nielen na ženách, ale aj na mužoch, potrvá do 20. decembra 2024. Pre verejnosť bude prístupná vždy hodinu pred každým podujatím v Štúdiu 12.

Vstup na podujatie je voľný.
---
Autorka Bara Podola o výstave:

„Táto výstava vznikla z hlbokej osobnej skúsenosti ženy, ktorá pred dvadsiatimi rokmi zažila násilie vo vzťahu. Jej odvaha podeliť sa o svoj príbeh sa stáva inšpiráciou pre nás všetkých. Výstava pozostáva zo série fotografií, ktoré zobrazujú spektrum emócií zoči-voči násiliu zo strany blízkych, a to prostredníctvom umeleckého stvárnenia profesionálnymi herečkami a hercami z umeleckého súboru Slovenského národného divadla. Herečky a herci, ktorí sa podieľajú na projekte, nestvárnili svoju osobnú skúsenosť. Ich úlohou bolo prostredníctvom svojho talentu a empatie vizuálne stvárniť emócie ľudí, ktorí si týmto utrpením prešli. Herecké stvárnenie umožňuje divákovi nahliadnuť do vnútorného sveta ľudí, ktorí zažívali násilie – sveta, ktorý je zároveň plný odvahy, nádeje a túžby po zmene. Cieľom výstavy nie je zobraziť násilie explicitne. Práve naopak, prostredníctvom hereckého prejavu som sa snažila zachytiť emocionálnu silu, ktorú si vyžaduje každodenný boj obetí za svoju slobodu a vnútorný pokoj.

Vizuálne spracovanie kampane k výstave stavia na kontraste červenej farby a skrývania – opona symbolizuje tabuizované otázky a skryté témy, o ktorých je potrebné hovoriť otvorene. Výstavu symbolicky otváram pár dní pred Medzinárodným dňom za odstránenie násilia na ženách (25. november). Verím, že tento projekt podporí spoločenský diskurz a pomôže prekonať bariéry ticha, ktoré túto tému obklopujú. Dovoľme si ponoriť sa do príbehov odvahy, ktoré sa v tejto výstave odkrývajú, a staňme sa súčasťou zmeny, ktorú ako spoločnosť potrebujeme.“
---
Na projekte Strhnime oponu násilia spolupracovali Jana Kovalčíková, Ivana Kuxová, Tatiana Pauhofová, Anežka Petrová, Rebeka Poláková a niekoľko ďalších členov umeleckého súboru Činohry SND.
---
Výstavu otvorí Mgr. Barbora Burajová, PhD., manažérka Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách. Pár slov k výstave povie aj Mgr. Beata Jablonská, PhD., pedagogička na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
---
Cieľom výstavy je podnietiť diskusiu o probléme násilia, prevencii, podpore obetí a vyzvať k solidarite s tými, ktorí potrebujú pomoc.
---
Bezplatná non-stop Linka pre ženy zažívajúce násilie: 0800 212 212.
---
Viac o autorke: Bara Podola vyštudovala Školu úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v odbore fotografia a v roku 2024 úspešne ukončila magisterské štúdium na Katedre fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Divadelnej fotografii sa venuje už 6 rokov. V roku 2022 získala Študentskú cenu v celoslovenskej súťaži Bienále divadelnej fotografie za sériu fotografií z inscenácie Rosemary (Divadlo LAB, Bratislava). V jej portfóliu sa nachádzajú fotografie z predstavení viacerých divadiel (Divadlo Jána Palárika v Trnave, Divadlo P. O. Hviezdoslava, Radošinské naivné divadlo, Divadlo Petra Mankoveckého, Divadlo LAB,...). Výstava Strhnime oponu násilia je jej prvou autorskou výstavou.

filtrovať podľa kategórií

09. december 2024
pondelok - 17:00
Slávnostná prezentácia publikácie

SME DIVADELNÍCI. Divadelný román v štyroch dejstvách s prológom a epilógom

Juraj Šebesta

Román o divadle pre tínedžerov.

Autor Juraj Šebesta spolu s prierezom svetových, no najmä slovenských divadelných dejín, prináša témy ako súčasná mládež, láska, vzťahy v škole, rodinné väzby, hľadanie vlastnej identity. Divadlo sa v románe javí takmer ako všemocné médium, ktoré mladým ľuďom pomáha lepšie spoznať samých seba, orientovať sa vo vzťahoch a zároveň je to nový a podmanivý spôsob, ako si nájsť svoje miesto v komplikovanom svete.

Mozaika obrazov zo života tínedžerov je pri každej postave prepojená s konkrétnou divadelnou profesiou, ktorú mladí pre seba objavujú.

Lauru, Lindu, Mirku a Vandu, Daniela, Alana, Andreja a Kamila spája stredná  škola, inovatívny profesor – inšpirátor a príprava divadelných predstavení, ktoré im zmenia život. 

Learning by doing    

Román vychádza z princípu zážitkového učenia alebo učenia sa praxou. Obetavý profesor nadchne svoju triedu gymnazistov pre divadlo, sám ich o slovenskom divadle učí a vedie  k tomu, aby inscenovali niektoré pôvodné hry – v rámci školy i zábavy. Študenti sa o divadle dozvedajú veľa nielen z výkladov a diskusií, ale aj tým, že sami divadlo robia. Účinkuje či zapája sa celá trieda, produkcie teda majú aj charakter školského divadla, no iniciatívu hneď od začiatku preberá užšia skupinka tvorivého študenstva, z ktorých si všetci v divadle objavia to svoje. Toto jadro budúceho súboru má hlavnú zásluhu na výslednej podobe inscenácií.

 

Sebavedomá mládež s otvorenou mysľou

Počas niečo vyše školského roka sa vedomosti študentov rozširujú, tvorba súboru sa vyvíja – od parodických scénok, možnej podoby vzniku antickej komédie, cez stredoveké hry a slávnosti na námestí až po odvážne interpretácie hier Juraja Lániho, Jonáša Záborského a Petra Karvaša, inscenované v netradičnom prostredí. Mládež sa spontánne umením vyjadruje k súčasnosti. Vďaka Profesorovi študenti nadobúdajú vzťah k divadlu, k vlastnej kultúre a histórii, a nie sú im ľahostajné ani veci verejné.

 

Postavy a divadelné profesie alebo otázniky nad budúcnosťou

Komu je v osemnástich jasné, čím presne chce byť, čo a kde by robil najradšej a celý život? 

Podarí sa študentom realizovať svoje sny a plány?

Každý z nich reprezentuje jednu z divadelných profesií: réžiu, dramaturgiu, výpravu, teda scénografiu a kostýmy, herectvo, ale aj svetelný a zvukový dizajn, scénickú hudbu, divadelnú publicistiku či manažment. Niektoré postavy zvládajú profesií viac, ako to už v praxi býva. Zároveň Profesor oboznamuje študentov s prácou divadelných historikov či kritikov, sám zosobňuje divadelnú pedagogiku.

 

Utopické predstavy o strednej škole?

Román nie je určený len stredoškolským študentom či všeobecne staršej mládeži. Chceli by sme osloviť aj dospelých, či už rodičov študentov, záujemcov o divadlo bez ohľadu na vek, ale aj pedagógov, ktorí sa ním prípadne môžu inšpirovať. V tomto zmysle je román utópiou, na našich stredných školách by v súčasnosti sotva mohol mať pedagóg toľko priestoru pre tému divadla. No aj táto utopická predstava chce byť provokujúcim príspevkom do diskusie o vyučovaní na stredných školách, o ich zmysle pre našu spoločnosť. Jej ďalší rozvoj sa nezaobíde bez kvalitného vzdelávania.

Vedeli to už starovekí filozofi, aj taký Diogenes zo Sinópé, ktorý žil v Aténach na trhu v sude, no nebol to iba tento marketing, vďaka ktorému sa zapísal do histórie.

Tvrdil, že kvalitné vzdelanie mládeže je základom rozvoja každého štátu. A tomu by malo zodpovedať aj postavenie a ohodnotenie pedagógov.

---

Kompletný zoznam použitej a odporúčanej literatúry je v úvode knihy, pod QR kódom. Zoznam je rozsiahly, no obsahuje tituly, ktoré môžu zásadne ovplyvniť rozhodnutie mladých ľudí – stať sa divadelníkmi. Alebo manažérov či podnikateľov, aby sa rozhodli žiť pre divadlo... a prípadne ho finančne podporiť.

Táto kniha je predovšetkým románovým pokusom priblížiť naše divadlo mládeži tak, aby získala k nemu vzťah a navštevovala ho.

Zaujímavý a pútavý grafický dizajn Evy Péč Brezinovej obohacujú ilustrácie študentiek a študentov vyššieho odborného štúdia ŠKOLY DIZAJNU – Súkromnej školy umeleckého priemyslu Bohumila Baču v Bratislave.
---

Recenzentky: doc. Mgr. art. Zdenka Pašuthová, ArtD., Mgr. Zuzana Michalovičová, PhD.

Edícia EDU (Edukácia – divadlo – umenie)
Divadelný ústav, 2024

Vstup voľný.


16. december 2024
pondelok - 17:00
Slávnostná prezentácia monografie

DIVADELNÝ MÁG. JOZEF BEDNÁRIK

Vladimír Štefko, Ida Hledíková, Stanislav Bachleda, Klára Madunická

Jozef Bednárik významným spôsobom zasiahol hneď do viacerých divadelných druhov na amatérskej i profesionálnej scéne  – činohry, opery a muzikálu, bábkového divadla, a svoju invenciu a novátorstvo prejavil aj v balete a televíznej dramatickej tvorbe. V registri jeho režijnej tvorby chýba iba pantomíma a kabaret (hoci viaceré postupy a prvky z neho použil či sa povedome k nemu hlásil). Bednárik si neustále pripomínal, že do života i do divadla patrí tragédia, komédia, dráma, zvuky, hudba, rytmus, pohyb rôzneho druhu, výtvarnosť – krása i škaredosť, slovo úprimné i falošné, klamlivé, lahodiace i disharmonizujúce. To všetko chápal v tesnej blízkosti, ako konglomerát životnej reality vrátane divadla a umenia vôbec. Od toho sa odvíjala Bednárikova režijná práca posvätená citlivou vnímavosťou, talentom, predstavivosťou, jeho optika nazerania na svet.

Objemná monografia je dielom renomovaných teatrológov pod vedením odborného garanta knihy, profesora Vladimíra Štefka, ktorý je zároveň autorom Prológu, Epilógu a dvoch štúdií – o Bednárikovom pôsobení v amatérskom divadle, v Divadle v Zelenči a o činoherných inscenáciách,  V ďalších častiach knihy Ida Hledíková analyzuje Bednárikovo pôsobenie v bábkovom divadle a skúma jedinečné Bednárikovo divadelné zameranie. Klára Madunická približuje čitateľovi baletné a operné inscenácie, typické prvky Bednárikovej opernej tvorby a rozoberá jednotlivé inscenácie v tematických okruhoch (napr. mefistovské motívy, životopisné inscenácie, filmové inšpirácie a i.). Stanislav Bachleda je autorom textu o Bednárikovej muzikálovej tvorbe, ktorou si Bednárik získal široké spektrum divákov a stal sa vďaka nej jedným z najpopulárnejších slovenských režisérov po Novembri 1989 (Dracula, Fidlikant na streche, Jozef a jeho zázračný plášť, Evanjelium o Márii). Venuje sa aj priblíženiu Bednárikovej spolupráce so scénografmi a kostýmovými výtvarníkmi.


Súčasťou publikácie budú doteraz nezverejnené explikácie, vlastné rozbory a poznámky Jozefa Bednárika k jednotlivým inscenáciám, ktoré sú pre históriu zachované vďaka starostlivosti ešte nespracovanej pozostalosti v rodinnom archíve Víta Bednárika a Dagmar Bednárikovej.
---

Autor koncepcie a odborný garant: prof. PhDr. Vladimír Štefko, CSc.
Autori štúdií: Stanislav Bachleda, Ida Hledíková, Klára Madunická, Vladimír Štefko
Recenzentky: Mgr. art. Lenka Dzadíková, ArtD., Mgr. Michaela Mojžišová, PhD.

Edícia Osobnosti
Divadelný ústav, 2024

Vstup voľný.