3. máj 2018
Štvrtok – 19/00
divadlo – verejná generálka

4. máj 2018
Piatok – 19/00
divadlo – 1. premiéra | VYPREDANÉ

7. máj 2018
Pondelok – 19/00
divadlo – 2. premiéra | VYPREDANÉ

Americký cisár

Martin Pollack

Koprodukčný divadelný projekt Štúdia 12 a Divadla Pôtoň podľa reportážnej knihy Martina Pollacka - Americký cisár. Masový útek z Haliče. |KAISER VON AMERIKA. Die große Flucht aus Galizien|

Scénická kompozícia vychádzajúca z reportážnej knihy Americký cisár, ktorá spracúva tému hromadného vysťahovalectva na prelome 19. a 20. storočia a dokazuje, že utečenecká kríza nie je slovným spojením, ktoré sa týka výhradne dnešných dní. 

Aj naši predkovia z východu rakúsko-uhorskej monarchie boli na sklonku 19. storočia súčasťou exodu obrovských rozmerov a zároveň boli výhodným obchodným artiklom pre špekulantov, prevádzačov, agentov a podvodníkov každého druhu. Toto obdobie približuje množstvom historických faktov podporených silnými príbehmi a osudmi konkrétnych ľudí.

VSTUPNÉ: 12 € / 10€ zľavnené

UPOZORNENIE pre alergikov: Predstavenie sa odohráva v prašnom prostredí.


* Martin Pollack je rakúsky reportér, spisovateľ a prekladateľ. Je autorom historicko-reportážnych kníh, ktoré sa venujú najmä regiónu strednej a východnej Európy a špeciálne územiam "kontaminovaným dejinami". V jeho ďalšej knihe Smrť v bunkri spracoval život svojho biologického otca, príslušníka jednotiek SS Gerharda Basta, ktorý v roku 1944 operoval aj na území Slovenska. Takto sa Martin Pollack vyrovnal so svojimi vlastnými ťaživými dejinami - s nacistickou minulosťou svojich rodinných príslušníkov.

Dramatizácia: Michal Ditte
Preklad: Michal Hvorecký
Réžia: Iveta Ditte Jurčová
Dramaturgia: Marek Godovič
Scénografia: Katarína Caková
Pohybová spolupráca: Mária Danadová
Hudba: Ivana Mer & Cristian Estrella
Digital media: Erik Bartoš

Účinkujú: Eva Moresová | Mária Danadová | Ľubomír Bukový |
Matúš Kvietik | Filip Jekkel

8. máj 2018
Utorok – 19/00
divadlo – slovenská premiéra

VNořen

We should all be feminists.

Kampaň MeToo. Nora. Dior. Všetci by sme mali byť feministi. Riešiť túto tému v 21. storočí? Veď už je v podstate všetko hotové. Je rovnoprávnosť, volebné právo, otcovská dovolenka... Čo ešte? 

"Verím, že som predovšetkým človek ako ty." - Nora Helmerová 

Veď buď. Buď človek, to je v poriadku. Aj tak predsa zvládneš vyprať, vyžehliť a do večera vychovať tri deti. Si predsa silná žena. Samozrejme, že sme feministi, ale..
Humanistická hra Henrika Ibsena, v ktorej hlavná hrdinka nechá za dverami okrem manžela a detí aj útlak a degradáciu seba na obyčajnú bábiku, je všeobecne považovaná za oslavu feminizmu. V tejto inscenácii sa text rozpína a najmä smerom dovnútra vytvára priestor na ponor(ku).

VSTUPNÉ: 5€

vNořen vzniklo na výzvu divadla Venuše ve Švehlovce pre festival Venušiny dny 2018. 

Premiéra sa uskutočnila 11.3. 2018 v Prahe v divadle Venuše ve Švehlovce.

Text: Henrik Ibsen a kol.
Réžia: Alžbeta Vrzgula
Dramaturgia: Patrik Boušek
Hrajú: Lena Libjaková, Jonáš Florián
Scéna, kostým: Bet Moth
Zvuková spolupráca: Martin Kaščák
Pohybová spolupráca: Zuzana Sehnalová

15. máj 2018
Utorok – 10/00
prezentácia publikácie

ROLAND SCHIMMELPFENNIG - masterclass

Festival Nová dráma

16. máj 2018
Streda – 10/00
Theory Event/prednáška prof. Darka Lukića

INKLUZÍVNE PERFORMATÍVNE PRAKTIKY A APLIKOVANÉ DIVADLO V SÚČASNOM CHORVÁTSKOM DIVADLE

V Chorvátsku, rovnako ako v mnohých ďalších európskych krajinách, predovšetkým však v tzv. „transformujúcich sa krajinách“, či „nových demokraciách“, bežný hlavný prúd divadelných produkcií často neberie do úvahy relatívne veľké skupiny rôznych menšín, ktoré sú tak v divadle diskvalifikované, či sa dokonca stávajú „neviditeľnými“. Táto časť divákov – napr. ľudia s postihnutím, chronickými ochoreniami, sociálne znevýhodnené skupiny (nedostatočne zarábajúci či slabo vzdelaní ľudia), ľudia vo väzeniach a nápravnovýchovných zariadeniach, deti s problémami s učením alebo rodové menšiny – je tak vylúčená z produkcie súčasného divadla ako publikum, ale obzvlášť ako účinkujúci. Tento model exklúzie je nielen jednou z dominantných praktík monokultúrnej hegemónie, ale aj priamym dôsledkom ľahostajnosti a nedostatku vedomia o vylúčených skupinách a jednotlivcoch. Napriek tejto situácii existuje dosť inštitúcií a umelcov (a ich počet stále rastie), ktorí sa zámerne venujú inkluzívnym divadelným praktikám. Prepájanie postupov aplikovaného divadla (ale aj ďalších inkluzívnych metód) so spoločenským aktivizmom ukazuje, že je možné úplne zmeniť existujúcu paradigmu a spravodlivo zahrnúť neviditeľné skupiny i jednotlivcov do divadelnej praxe.

17. máj 2018
Štvrtok – 09/00
festival

DIVADLO V KONFLIKTNÝCH ZÓNACH

Divadlo je integrálnou súčasťou občianskeho života, prirodzene teda reflektuje spoločenské dianie. V momente, keď do života spoločenstva vstupuje akýkoľvek konflikt, divadelníci sa ho snažia umelecky spracovať.

Ústrednou témou konferencie je schopnosť divadla ovplyvniť sociálnu súdržnosť a pozitívne formovať proces zotavovania sa z domácich či medzinárodných konfliktov. Vzťah divadla a vojny bol vždy centrálnym elementom v dejinách tohto umeleckého druhu. Vojna je hlavnou témou či prinajmenšom motívom takmer všetkých veľkých hier svetovej dramatiky, a to už od čias antického divadla. Divadlo je integrálnou súčasťou občianskeho života, prirodzene teda reflektuje spoločenské dianie. V momente, keď do života spoločenstva vstupuje akýkoľvek konflikt, divadelníci sa ho snažia umelecky spracovať. Aké prostriedky si vyberajú pri reflektovaní vojny, ak je hmatateľne prítomná v každodennom živote ich krajiny? Aké sú možnosti súčasného divadla v konfliktných zónach? V rámci konferencie sa bude hovoriť o divadle ako o platforme pre dialóg, o nástroji zmierenia, revitalizácie spoločnosti a prekonávania obmedzení vo všetkých oblastiach života. 
Na konferencii budú svoje príspevky prezentovať významní medzinárodní odborníci – ugandská pedagogička a divadelná teoretička Jessica Kaahwa z Makerere University v Kampale, sudánsky režisér a herec, člen UNESCO Artists for Peace Ali Mahdi Nouri, iránsky režisér a spisovateľ Mehrdad Rayani-Makhsous z Azad University v Teheráne, chorvátsky dramatik a profesor na Academy of Dramatic Arts University of Zagreb Darko Lukić a taliansky režisér, umelecký šéf Astràgali Teatro a podpredseda európskeho ITI Fabio Tolledi.


Program medzinárodnej konferencie:
9:00 – 9:30 Prezentácia účastníkov   
9:30 – 10:30 Úvodné slová: Vladislava Fekete (riaditeľka Divadelného ústavu a festivalu Nová dráma / New Drama), Tobias Biancone (generálny riaditeľ ITI), Viera Dubačová (režisérka, aktivistka a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky), Octavian Saiu (moderátor konferencie) 
10:30 Fabio Tolledi: Divadlo a vojna (Taliansko) 
11:00 Jessica Kaahwa: Understanding Complexities of Participatory Theatre in Specific Contexts(Uganda) 
11:30 Ali Mahdi Nouri: Divadlo v konfliktných zónach (Sudán)   
12:00 – 14:00 Obed   
14:00 Mehrdad Rayani Makhsous: The application of Iranian Theatre in conflict and crisis situation (Irán) 
14:30 Darko Lukić: Theatre, Trauma and Cultural Memory in Post-Conflict Societies (Chorvátsko)   
15:00 Diskusia

18. máj 2018
Piatok – 13/00
festival

PESTRÉ CHORVÁTSKE DIVADLO STREDOMORIA A KONTINENTU

Prednáška chorvátskej divadelnej teoretičky Željky Turčinović a rozhovor s chorvátskou dramatičkou Tenou Štivičić.

Chorvátsko je krajina prelínania dvoch kultúr: stredozemnej a stredourópskej. Prvé písomné zmienky o divadle nachádzame v liturgickej dráme z 11. storočia, popri tom existovalo aj svetské divadlo kočovných hercov. Pod vplyvom talianskej renesancie tvorili v Dalmácii a Dubrovníckej republike významní básnici a dramatici (komédiograf Marin Držić). Stredoeurópska tradícia sa v kontinentálnej časti rodí zo školského divadla reholí, najmä jezuitov. V prvej polovici 19. storočia sa pod vplyvom romantizmu chorvátske divadlo začína profesionalizovať a používa národný jazyk. Aj významní dramatici 20. storočia, Miroslav Krleža a Ranko Marinković, sú predstaviteľmi uvedených dvoch tradícií. V Juhoslávii sa dramatici pri kritike uchyľovali k metafore, v samostatnom Chorvátsku už slobodne tematizujú nové malomeštiactvo a primitivizmus, aj následky vojny, korupciu, diktatúru divokého kapitalizmu a ekonomickú krízu.

Tena Štivičić: Tri zimy 
Rodinnú ságu v troch obrazoch tvorí spleť osudov niekoľkých generácií obývajúcich jeden záhrebský dom. Prostredníctvom udalostí odvíjajúcich sa v období od druhej svetovej vojny mapuje pohnuté životy postáv na časovej osi celého 20. storočia, od Rakúsko-Uhorska až po dnešné samostatné Chorvátsko. Za divadelnú hru Tri zimy, ktorá mala svetovú premiéru v londýnskom National Theatre v roku 2014, získala Tena Štivičić prestížnu cenu udeľovanú po anglicky píšucim dramatičkám – Susan Smith Blackburn Prize. Túto hru po uvedení v Londýne a slovinskej Ľubľane zaradilo v roku 2016 do repertoáru aj Chorvátske národné divadlo (HNK) ako autorkin druhý text na tejto scéne. Stala sa divadelným hitom a najnavštevovanejšou inscenáciou HNK v tomto tisícročí. Dramatický potenciál výnimočného textu si všimli aj divadelníci v Nemecku, Slovinsku a Estónsku.

19. máj 2018
Sobota – 16/00
Noc múzeí a galérií

Z východu na západ / Zo západu na východ

Kurátorský výber exponátov z výstavy pod názvom Z východu na západ / Zo západu na východ, ktorá  je poctou scénickým výtvarníkom životom či dielom spojených s mestom Košice.

Koncentruje sa na piatich scénických a kostýmových výtvarníkov, ktorí sa výrazne zapísali do vývinu slovenskej scénografie a prispeli k formovaniu divadelno-výtvarného štýlu v mnohých profesionálnych divadlách na Slovensku. Ich tvorivé cesty išli nielen od východu na západ Slovenska a zas naspäť, ale zasahovali až do zahraničia. Vďaka objemu a kvalite vystavovaných exponátov – scénické a kostýmové návrhy, makety scén, bábky, maľby, grafiky, plagáty, fotografie – výstava odhaľuje nielen špecifiká scénografického umenia, ale aj výnimočnosť každého z autorov. Výstavný priestor dekomponovaný do piatich menších slúži ako platforma pre vyjadrenie svojráznosti a jedinečnosti umelcov. Päť priestorov sa tak symbolicky mení na samostatný originálny svet každého scénografa, na Imaginárny vesmír Vladimíra Čápa, na Scénografickú kuchyňu Ivana Hudáka, na Spoločný raj manželov Hudákovcov, na Maliarsky ateliér Jána Hanáka a nakoniec na Školskú učebňu Jozefa Haščáka. Odlišný spôsob uvažovania, rôzne režijno-scénografické interpretácie a výtvarné štylizácie sú tiež zrkadlom rozdielnych pedagogických prístupov, s ktorými sa jednotliví scénografi stretávali počas vysokoškolských štúdií.

Výstavu realizuje Divadelný ústavv, kurátorom výstavy je kostýmový výtvarník a scénograf Miroslav Daubrava, kustód scénografického fondu Divadelného ústavu. Graficky výstavu spracovala Nora Nosterská.

Výstava bude prístupná v Štúdiu 12 od 16:00 do 20:00 h.

28. máj 2018
Pondelok – 19/00
divadlo

M.H.L.

Sláva Daubnerová

Dokumentárna monodráma inšpirovaná životom a dielom režisérky Magdy Husákovej Lokvencovej.

Ocenenia:  
Sláva Daubnerová - víťaz v kategórií Objav sezóny, anketa Dosky 2010   Nominácia v kategórií Inscenácia sezóny, anketa Dosky 2010   Výročná cena Literárneho Fondu v oblasti divadla a dramatickej tvorby za réžijné a herecké naštudovanie postavy M. Husákovej Nominácia a 3. miesto v kategórií Divadlo, Kultúrna udalosť roka 2010 vyhlasovaná denníkom SME

Vstupné: 5€
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Scenár a réžia S. Daubnerová
Organizuje P.A.T.
Podpora Divadelný ústav, MK SR, Slovenský filmový ústav